Kameň v čelnom skle

Pekne sa nám to začína, ani zima tu ešte nie je a už mám rozbité čelné sklo od kameňa. Dnes som šiel do Novej Bane po zlatomoroaveckej ceste a pred Beladicami mi od protiidúceho nákladného auta skočil kameň rovno do okna na miesto spolujazdca. Už som také zažil v BA kde sa kamienok tlačil aj do interiéru, tento dnešný bol o čosi menší lebo spravil len cca 3cm kruh, ale rana to bola poriadna. Najhoršie na tom bolo to, že on šiel oproti a cesta bola plná áut, veď ako každý piataok, dopravná špička. Nebudem tu vypisovať ako som sa na ceste otočil, lebo tí, ktorí by ma v tejto situácii spoznali, by ma asi poslali do "večných lovíšť", no skrátka hrôza, ale musel som konať rýchlo. Otočenie s hroziacou zrážkou sme prežili a nastal čas na Need For Speed a to doslova, dohnať nákladiak, ktorý uháňa rýchlosťou cca 90km/h na preplnenej ceste je fakt fuška, ešte, že som si všimol v späťáku čo to bolo za auto. Myslím, že rýchlejšie som na tomto aute pred tým ani nešiel, takže 140 bolo istých. No tak či tak podarilo sa mi ho predbehnúť už na kolíňanskom moste a odstaviť ho pred mostom, ochotne zastavil.

Chvíľka tŕpnutia, že čo bude teraz ďalej som vystúpil a šiel riešiť. Chávabohu šofér, starší pán, veľmi slušný, ochotný, vymenili sme si údaje, ospravedlnil sa a hoci sám tvrdil, že o tom ani nevie, nebránil sa, že to tak nebolo, uff. Takže pozitívny pocit. Otočil som to a uháňal 90km rýchlosťou do Novej Bane. Cestou som premýšľal, že ako teraz ďalej, zima sa blíži a toto je hádam najhorší čas. Cestou späť som si spomenul, že na bielej a zelenej karte mám dáke číslo nonstop linky na poisťovnu, reku zavolám. Zdvihla to nejaká slečna, vypýtala si všetky údaje až mi bolo divné, že čo sa to deje, aký servis pre zákazníka. Takže zaregistrovala udalosť a povedala, že ma bude v pondelok kontaktovať škodovák na obhliadku, no vážne sila. Toto všetko som vybavil cez telefón a to som si myslel, že zabijem celý deň v pondelok vybavovaním, takže paráda. Vyzerá to dobre. Budem teda čakať v pondelok na obhliadku.

Ešte jeden postreh. Cestou som ďalej premýšľal čo by sa stalo keby som sa nemohol otočiť, tak som neváhal a točil číslo znova. Opäť slečna, tak sa pýtam, že čo keď mi okolnosti nedovolia zistiť vinníka, doslova som jej povedal, že to čo som predviedol na ceste bol des a to len kvôli údajom pre poisťovnu, chápala ma, ale riešenie neexistuje. Preto pozor, vinnika musíte mať, inak je to v prdeli, buď vám niekto spraví službu alebo to budete hradiť z havarijnéj ale tam je spoluúčasť alebo to cvakáte sami.